Kliešťová encefalitída

Ochorenie sa vždy vyskytovalo v prírodných ohniskách. Prvýkrát bola zmienka o kliešťovej pôvode v 20. rokoch minulého storočia. K výraznému rozšíreniu kliešťovej meningoencefalitídy s mnohými stovkami ochorení došlo po druhej svetovej vojne. Postihnutých bolo Rakúsko, bývalé Československo a Nemecko. Postupne sa kliešťová encefalitída rozšírila po celej Európe.

Pôvodca nákazy kliešťovej encefalitídy

Pôvodcom nákazy kliešťovej encefalitídy je vírus. Prenášačom je kliešť, ktoré sa infikuje väčšinou na drobných i väčších lesných zvieratách (hlodavce, vtáky, plazy, vysoká zver). Vírus kliešťovej encefalitídy možno nájsť aj v mlieku infikovaných kôz a oviec. Najväčší výskyt nakazených kliešťov je v povodí riek a vodných nádrží.

Oblasti s vysokým výskytom kliešťovej encefalitídy:

• Malé a Biele Karpaty, Považský Inovec, Strážovské vrchy, Javorníky, Malá Fatra
• Ponitrie, Vtáčnik, Tríbeč, Hronská pahorkatina, Krupínska planina,
• Volovské vrchy, Cerová vrchovina, Javorie, Rimavská kotlina,
• Slanské vrchy, Šarišská vrhovina, Laborecká vrchovina

Najvyšší výskyt ochorení v r. 2011 hlásili z Trenčianskeho kraja, odkiaľ pochádza až 50 % všetkých prípadov zaznamenaných na Slovensku. Významné sú aj počty zo Žilinského a Nitrianskeho kraja.Najvyššia aktivita kliešťov je od apríla do konca októbra.

Priebeh kliešťovej encefalitídy

Ochorenie má dvojfázový priebeh. Po inkubačnej dobe (čas od prisatia kliešťa po začiatok ochorenia), ktorá trvá 10 - 14 dní (niekedy až 28 dní) dôjde k príznakom podobným chrípke prejavujúcimi sa bolesťami hlavy, horúčkou a únavou. Po 2 - 3 dňoch dôjde k úľave, ktorá trvá 1 - 2 dni. Potom nastupujú typické nervové príznaky. Horúčka, bolesti hlavy, zvracanie, nesústredenosť, spomalené rozprávanie, poruchy vedomia, obrny niektorých nervov. Najzávažnejšie prípady môžu skončiť aj smrťou. Pokiaľ dôjde k ochrnutiu, je úprava zdravotného stavu veľmi dlhodobá a následky po ochorení môžu pretrvávať. U detí je priebeh ochorenia väčšinou ľahšie, u starších ľudí závažnejšie.

Prevencia pred ochorením kliešťovou encefalitídou

Spočíva v ochrane pred kliešťami a vyvarovanie sa konzumácií nepasterizovaného mlieka. Pri pobyte v oblasti zamorenej kliešťami sa odporúča svetlý odev (kliešť je lepšie vidieť), dlhé nohavice a rukávy, vysoké topánky. Koža sa ošetrí repelentným prostriedkom, na odev je možné nastriekať insekticídny prostriedok. Po návrate domov je potrebné prezrieť celé telo.

Liečba kliešťovej encefalitídy

Prebieha v nemocnici väčšinou na infekčných oddeleniach. Podávajú sa analgetiká, antipyretiká, lieky proti vracaniu, vysoké dávky vitamínu B a pri príznakoch opuchu mozgu prebieha tzv. antiedematózna liečba. Niekedy musí byť pacient umiestnený na jednotke intenzívnej starostlivosti, kde je nutné zaviesť umelú pľúcnu ventiláciu. Celá liečba trvá asi 1 mesiac. Po odznení ochorenia prebieha rehabilitácia, odporúča sa kúpeľná liečba, rekonvalescencia trvá niekoľko mesiacov. Imunita po prežitom ochorení je dlhodobá, ale nemusí byť celoživotná. Preto je vhodné po niekoľkých rokoch vyšetriť u pacienta protilátky a v prípade ich negativity pacienta preočkovať.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde

Proti kliešťovej meningoencefalitíde je možné sa chrániť očkovaním. V SR sú na trhu 2 vakcíny - FSME a Encepur. Základné očkovanie pozostáva z troch injekcií, ktoré sa aplikujú do svalu ramena a to vo dni 0, za 1 - 3 mesiace a za 9 - 12 mesiacov po druhej dávke. V teplom období roka je nutné pristúpiť k zrýchlenej schéme. Ochrana proti ochoreniu nastupuje asi za 14 dní po druhej dávke. Po tretej dávke pretrváva ochrana 3 roky.

Očkovanie by sa nemalo vykonávať u osôb s horúčkou alebo alergických na ktorúkoľvek zložku vakcíny. Po očkovaní sa môžu objaviť nežiaduce účinky: bolesť v mieste vpichu, opuch začervenanie, vzácnejšie horúčka, bolesť hlavy, malátnosť, únava. Tieto príznaky sú krátkodobé, odznievajú v priebehu niekoľkých hodín alebo dní. Význam očkovania proti kliešťovej encefalitíde potvrdzujú výsledky z Rakúska. Do roku 1992 tam bolo hlásených okolo 700 prípadov ochorenia ročne. Vďaka vysokej zaočkovanosti, v niektorých oblastiach dosahujúci až 87% (Korutánsko, Štajersko) klesol od roku 1997 počet hlásení ochorenia pod 100 prípadov ročne.