Novinky

Novinky:

mojalekaren.netAkciová ponuka produktov spoločnosti Mojalekáreň na mesiace september a október 2018.

Partnerská zóna

Vši

Výskyt vší u detí, najmä v predškolských a školských kolektívoch, zostáva aj v súčasnosti veľkým problémom. Z odbornej literatúry vyplýva, že sa vo všetkých rozvinutých krajinách sveta zvyšuje výskyt vši detskej v dôsledku jej rezistencie k niektorým odvšivovacím prípravkom pôsobiacim na báze insekticídov.

Voš detská (Pediculus capitis) sa síce vyskytuje predovšetkým vo vlasoch detí, môže však napádať osoby každého veku. Je dlhá 2 až 4 mm, žije vo vlasatej časti hlavy, menej často vo fúzoch a obočie. Nelieta, neskáče, ale vie plávať, a preto nie je výnimkou ani nákaza v plaveckých bazénoch a na kúpaliskách. Dospelí samčekovia meria 2-3 mm. Samičky (o niečo dlhšia) prilepujú svojimi výlučky na vlasy tesne pri pokožke hlavy oválna biela vajíčka (hnidy). Larvy (nymfy) sa v optimálnej teplote pri hlave liahnu cca za 7-10 dní. S rastom vlasov sa hnidy vzďaľujú od kože, zostávajú pevne prilepené na vlasoch. Vyliahnuté larvy (nymfy) sú asi 1 mm dlhé, podobné dospelému hmyzu. Sajú krv (3krát denne), spôsobujú svrbenie, ale nerozmnožujú sa, dospievajú za 10-12 dní. Dospelé sajú krv 4-5krát denne. Samičky sa dožívajú v priemere 32 dní a nakladú za život priemerne 56 vajíčok.

Možnosti liečby

Pokiaľ ide o liečbu, používajú sa doteraz predovšetkým insekticídy, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých skupín. Najstaršie - organochloridy (DDT a lindán), ktorých pôsobenie je založené na poškodenie nervového systému vší, sú veľmi toxické, vytvára sa na nich rezistencie, zaťažujú životné prostred a navyše až u 20% pacientov pôsobí zdravotné ťažkosti. Preto je v súčasnej dobe nie je možné odporučiť.

Ďalšiu skupinu tvoria pyretrum a syntetické pyretroidy (napr. permethrin), používané približne v posledných 20 rokoch. Blokujú nervovú transmisiu u všetkej tým, že narušujú iónovú výmenu v neurónoch. Bývajú však senzitívne na detoxikačné enzýmy vší.

Ďalšiu skupinu predstavujú organofosfátmi (napr. malation), pôsobiace na prenos nervových impulzov vší. Prvé prípady rezistencie na tieto organofosfátmi boli hlásené už v roku 1995 vo Francúzsku. V súčasnosti používané chemické insekticídne prípravky obsahujú ďalej carbaryl (podozrivý z rizika karcinogenity a teratogenity), ďalej potom ešte d-phenotrin a ďalšie látky.

Voči všetkým insekticídom sa však spravidla postupne vytvára rezistencia, niekedy aj skrížená. Niektoré z insekticídov sa navyše ukázali ako škodlivé pre ľudské zdravie. Problémom je aj galenická forma prípravkov. Napr. u šampónov dochádza k nežiaducemu riedenie aktívne zložky, aerosólová forma nie je vhodná pre astmatikov atď.

V hľadaní novej účinnej látky pre odvšivovací formule sa ako vysoko účinné a bezpečné ukazujú prípravky vracajúci sa mechanickému spôsobu ničenia vší. Používajú sa vybrané rastlinné alebo silikónové oleje, ktoré prenikajú do dýchacieho systému vší. Vši následne umierajú na zadusenie a pre stratu schopnosti sať krv aj na dehydratáciu. Vďaka tomuto úplne odlišnému princípu pôsobenia sa vylučuje vznik rezistencie, typické pre insekticídy. Oleje sa z pokožky hlavy nevstrebávajú, takže sú plne bezpečné ako pre deti, tak prípadne pre tehotné alebo dojčiace matky. Ak ani tieto prostriedky nepomôžu, zostáva k dispozícii jediná možnosť - radikálne skrátenie vlasov, pretože vši sa na vlasoch kratších ako 1 cm neudrží.